- KAKTUSY - 
Čoraz viac ľudí dáva prednosť pestovaniu kaktusov pred klasickými izbovými kvetmi. Sú nenáročné na pestovanie a vyhovujú bytovým podmienkam. Postačuje im slnečné miesto a občasné poliatie. A ak sa o ne trošku aj staráme odvďačia sa a zakvitnú. Hlavne treba dodržovať obdobia vegetácie a odpočinku.
Kaktusy sú rastliny svetlomilné, t.j. potrebujú maximálne množstvo svetla. Obdobie vegetácie začína na jar keď začínajú teplé a slnečné dni. Ak sme kaktusy zimovali na tmavom mieste davame ich na slnko postupne. Najskôr na svetlé miesto ,neskôr aj na slnečné ale pritienime až si postupne navyknú. Väčšina kaktusov a iných sukulentov potrebuje pre svoj rast teplotu 16 °C, zatiaľ čo tropické rastliny potrebujú teploty 21-32°C. Dobre sa im darí, ak sú denné a nočné teploty značne rozdielne.
Zo zálievkou je to podobné, pridávame postupne. Pri kaktusoch platí že lepšie keď zabudneme poliať ako keby polejeme veľa. V lete polievame asi 1x za týždeň. Azda najčastejšou príčinou úhynu pestovaných kaktusov je odhnívanie koreňov častým polievaním. Kaktusy väčšinou prežijú suché obdobia, pretože pri nedostatku vody sa jednoducho utiahnu do spánku. Po prijatí vody znova ožijú. Rastliny môžeme aj prihnojovať tak 1x za 2 až 3 týždne. Počas letných horúčav keď nočné teploty presahujú 18 až 20 °C je obdobie tzv. letnej stagnácie a kaktusy niekoľko týždňov nepolievame. Preschnú, trošku sa scvrknú a oddýchnu si. O to bujnejší je potom jesenný rast, ktorý nastupuje v septembri. Na jar a jeseň zalievame v dopoludňajších a poludňajších hodinách, za horúcich letných dní podvečer. Kaktusy a iné sukulenty treba polievať len keď rastú. Počas oddychu (zvyčajne v zimných mesiacoch) potrebujú len málo vody alebo žiadnu.
Kaktusom a sukulentom sa darí v priepustnom substráte, ktorý si však zachováva vlahu. Ideálne sú špeciálne značkové substráty určené na pestovanie kaktusov. No je možné pôdu si namiešať zo záhradnej zeminy, rašeliny, piesku alebo agroperlitu v pomere 1:1:1 Hrubšia štruktúra zeminy s drobnejšími kamienkami je vhodnejšia pre rast korienkov. Pri sadení musí byť substrát sypký a suchý, aby sa dostal medzi korene kaktusov. Dopomôžeme tomu miernym poklepávaním na bok nádoby, do ktorej sadíme. Pri sadení dávame do nádoby najprv 2cm-vrstvu drenáže, napr. štrku. Ten môžeme použiť aj na vrch substrátu. Nastlanie pôdy drobným štrkom, pomáha zachovať v pôde vlahu,bráni vysúšaniu povrchu a hnilobe krčku rastliny, prekáža burinám a potláča rast rias. Pri izbovej teplote nepolievame kaktusy skôr, než za týždeň po zasadení.
Počas zimy kaktusy upadajú do spánku, a preto ich treba nechať odpočívať. Optimálna teplota je okolo 5 až 10 °C, zálievku je nutné obmedziť, resp. úplne vylúčiť. A čo sa týka umiestnenia, ideálna je svetlá miestnosť, avšak prežijú i v šere, alebo v úplnej tme. Zazimovanie kaktusov je dôležité práve pre ich kvitnutie a dobrý rast.
Ďalej prikladám fotky z mojej zbierky -
____________________________________________________________
Pilosocereus azureus
Pochádza zo subtropických oblastí Brazílie. Malé kaktusy sú zelené a staršie sa začínajú od vrcholu zfarbovať do šedomodra ( ako ihličie na striebornom smreku ). Podla toho sa mu hovorí azureus... Jeho ihličie je sfarbené do zlata.
___________________________________________________________
Gymnocalycium baldianum
Tento druh je vcelku nenáročný na pestovanie a pochádza z Južnej Ameriky. Poznáme okolo sto druhov tohoto kaktusu. Rastliny rastú v Bolívii, Brazílii,Uruguaji, Paraguaji, ale najviac v Argentíne. Jedná sa väčšinou o menšie rastliny guľovitého, často plochého tvaru. Sú tu miniatúry kvitnúce od veľkosti 15 mm, až po veľké rastliny dosahujúce veľkosť až 30cm.
Niektoré rastú solitérne, iné bohato odnožujú. Vo farbe tela sa tiež líšia - od bledozelenej, cez modravú a sivú, od ružovej po hnedú až čiernu. Tu však záleží aj na stanovisku, kde rastlinu pestujeme. Najviac sa farby prejavia pri pestovaní na priamom slnku. Hlavným poznávacím znakom gymnokalýcií je hladká kvetná trubica pokrytá šupinami. Z toho vyplýva aj
jeho názov zložený z dvoch gréckych slov s významom "nahý kalich". Kvety gymnokalýcií sú nádherné. Hodvábne lesklé, otvárajú sa s východom slnka a vydržia aj niekoľko dní. Vyrastajú z hornej časti rastliny. Kvitnú od skorej jari do neskorej jesene. U niektorých druhov kvitnú už veľmi mladé rastliny. Okrem modrej farby, ktorá sa v kvetoch kaktusov nevyskytuje, sú tu zastúpené asi všetky. Najčastejšie sú odtiene bielej a ružovej, menej žltej a fialovej. Najobľúbenejšie sú červenokveté.Rastliny tohto rodu sú rozdielne aj vo vyostnení. Sú medzi nimi druhy takmer bez ostňov, až po divoko vyostnené rastliny so silnými a tuhými ostňami. Pestovanie nie je zložité a zvládnu ho aj začiatočníci.V prírode rastú gymnokalýciá aj na plnom slnku, ale častejšie v tráve a pod kríkmi.Darí sa im v priepustnej zemine s obsahom humusu a
rašeliny. Zálievka v čase vegetácie je tiež bezproblémová. V období rastu potrebujú viac vody ako iné kaktusy a sú tolerantnejšie na pestovateľské chyby. Polievať prestaneme podľa počasia v polovici októbra. Prezimovanie by malo byť chladné, pri teplote okolo 10°C. Rastlinám doprajeme vegetačný kľud, bez kvapky vody. Ideálne by bolo zimovanie vo svetlej miestnosti, čo však nie je podmienkou.
___________________________________________________________
Echinocactus grusonii
Tento druh kaktusu pochádza z Mexika. Dorastá do veľkých rozmerov aj do výšky aj do šírky. Má zelené gulaté telo, a rebrá chránené žltými ostňami. Jeho žlté kvety vyrastajú len na vrchu rastliny a len na dospelých rastlinách. Zálievka je ako pri iných kaktusoch a v zimnom obdobý nezalievame vôbec. Teplota v zime by nemala klesnúť pod 5 °C . Mladé rastliny je dobré presadiť každý rok a staršie už menej často. Rod Echinocactus obsahuje šesť druhov , z ktorých je Grusonii najviac populárny, a najlahšie sa zo všetkých pestuje.
___________________________________________________________
Opuntia
Opuncie rastú skoro na celom americkom kontinente, no môžete sa však s nimi stretnúť aj v niektorých lokalitách pri Stredozemnom mori. Opuncií existuje cez 200 druhov, ale na pestovanie v našich podmienkach sa ich však hodí len menšia časť. Patria medzi kaktusy známe širokej verejnosti predovšetkým vďaka svojmu typickému vzrastu, tvorenému plochými článkami vyrastajúcimi vo viacerých poschodiach nad sebou. Vyznačujú sa veľkou prispôsobivosťou, nenáročnosťou a mnohé druhy sú zároveň veľmi dekoratívne...
Podľa druhovej príslušnosti vyrastajú z areoly i normálne ostne, najčastejšie šidlovité, rôznej dĺžky a farby. Typické sú papierovité ostne u T. articulatus v. papyracanthus či opačne bezostné areoly u T. molinensis, husto obalené dlhými hrdzavými glochidiami. Niektoré druhy vytvárajú dokonca hustú vlnu, čím pripomínajú rastliny rodu Oreocereus. Kvety majú typickú stavbu pre rod opuncia, najčastejšie sa vyskytujú vo farbe bielej, žltej a červenej.
Na pestovanie nekladú tieto rastliny zvláštne požiadavky, vyžadujú slnečné a teplé stanovište s dostatočným prúdením vzduchu, najmä v období letných horúčav. Sú náročné na dostatok živín v substráte,ktoré využívajú na intenzívny nárast hmoty počas vegetácie. Sadíme ich do väčších nádob, ako sa bežne pri pestovaní kaktusov používajú a v čase vegetácie znesú aj intenzívnejšiu zálievku. Rastliny môžeme umiestniť na slnečné miesto v záhrade prípadne na balkóne a chrániť ich len prístreškom proti prebytku vlahy. Odvďačia sa nám súmerným rastom a pri troške šťastia i kvetmi. Druhy s citlivými koreňmi odporúčame navrúbľovať na otužilý druh opuncie, na ktorej vytvoria v krátkom čase mohutné trsy. Zimujeme ich spolu s ostatnými rodmi pri teplote okolo 10 °C bez zálievky, podľa možnosti na svetle.
Trsovitý charakter tela poskytuje množstvo materiálu na vegetatívne množenie prostredníctvom jednotlivých článkov, ktoré môžeme zakoreniť alebo navrúbľovať na niektorý druh opuncie. Články mnohých druhov opadávajú dokonca už pri otrase rastliny, u ostatných je ich treba oddeliť ostrým nožom.
" Opuntia microdasys " " Opuntia monacantha "
" Austrocylindropuntia "
___________________________________________________________
Mammillaria
Všetky druhy okrem Mammillaria wildii majú radi slnečné miesto, pretože odtoho závisí ich krása.Tento druh vytvára nádherné kvety v rôznych farbách. V lete ich treba častejšie polievať a z času na čas pridať hnojivo na kaktusy. Zimovanie má byť svetlé, suché a chladné. Optimálne sú teploty medzi 5 až 10°C. Vyžaduje si minerálny substrát bohatý na živiny a vie prežiť aj dlhšie obdobie sucha.
" Mammillaria zeilmanniana "
" Mammillaria prolifera " " Mammillaria gracilis "
" Mammillaria elongata "
___________________________________________________________
Notocactus submammullosus
Tento druh patrí k najväčšej skupine nádherných kaktusov, ktoré majú tvar gule a bohato kvitnú. Sú malé, no kvitnú veľmi skoro. V lete si vyžadujú svetlé, slnečné miesto, ktoré môže byť i vonku v záhrade. Veľmi ľahko sa rozmnožujú. V lete ich výdatnejšie polievajte a od augusta sa pridáva hnojivo na kaktusy s vyšším obsahom dusíka. Podľa potreby sa presádza do kyprého a výživného substrátu. Prezimuje pri teplote 10°C, substrát nesmie byť príliš suchý ale ak sa v zime viac polieva, môže začať hniť koreň.
__________________________________________________________
Parodia
" Parodia schumanniana "
" Parodia leninghausii "
__________________________________________________________
Echinopsis eyriesii
Tento kaktus pochádza z Brazílie, neskôr bol objavený aj v Uruguayi a Argentíne. V súčastnosti sa však nachádza už len v Uruguayi. Je nenáročný na pestovanie a má výborné rastové vlastnosti, pre ktoré skvelo slúži ako podložka pre vrúblovanie. V mladosti je guľatý a neskoršie viac a viac predĺžený, až do 1,5m. Máva 11 až 16 mohutných a rovných rebier. U mladých kaktusov sú aeroly plstnaté, neskôr holé. Tŕne sú krátke a tuhé. Zo starších areol väčšinou pri vrchu vyrastajú čisto biele kvety s dlhou trubkou prerastenou šupinami a šedími vlasmi. Kvety dorastajú do dĺžky aj 25cm a pri starších kaktusoch aj niekoľko naraz. Otvárajú sa podvečer a druhý deň väčšinou zvednú, len na chladnejšom mieste vydržia dlhšie. V zime potrebuje úplné sucho a teplotu od 5 do 15 stupňov. Tento kaktus množíme zakoreňováním odnoží a semenami.
__________________________________________________________
Epiphyllum Crenatum
__________________________________________________________
Polaskia chichipe
__________________________________________________________
Thelocactus hexaedrophorus
Patrí medzi severoamerické rastliny, a to v oblastiach Mexika a susedného Texasu. Rod Thelocactus v sebe zahŕňa rastliny, ktoré v sebe spájajú krásu bizarných tiel s nežnou krásou kvetov. Je množstvo druhov a foriem líšiacich sa stavbou tela, farbou kvetu a otŕnením. Svojím vzhľadom spestrý každú zbierku. Farby kvetov prechádzajú od slamovožltých až po rubínovo červené. Vzžadujú počas celej vegetácie dostatok svetla a tepla. Subtrát musí byť zvolne priepustný,minerálny s dostatkom živín. Vo všeobecnosti thelokaktusy nespôsobujú pestovateľské problémy. Budú vďačné za zimovanie s prístupom svetla. Teplota v čase vegetačného kľudu sa môže pohybovať do 10 – 15 C, krátkodobo môže klesať až k nule.
Zálievku uskutočňujeme v teplom období, vždy až po predchádzajúcom preschnutí substrátu. Rozmnožujú sa výsevom, niektoré druhy tvoria dostatok odnoží pre vegetatívne množenie.
Thelokaktusy ako významný zástupcovia flóry sú neodmysliteľnou súčasťou kolekcií zameraných na severoamerické kaktusy. Svojím atraktívnym vzhľadom pútajú pozornosť a zvlášť okruh bicolor je zvládnuteľný i začínajúcimi pestovateľmi. Za primeranú starostlivosť sa odvďačia kvetmi, ktoré patria k najkrajším v celej zbierke.
__________________________________________________________
__________________________________________________________
Fotky z juhu Španielska : __________________________________________________________
______________________
______________________
